piatok 14. januára 2011

Wake up call

Ked nieco skonci … alebo pride do poslednej fazy svojho bytia … stale mame pocit ze musime skusit vsetko mozne aj nemozne aby sme to zachranili … aby sme si dali este jednu, tu poslednu sancu zachranit danu situaciu … vztah … cokolvek co nam prave krachuje …

Je to spravne? Mnoho filozofov a mudrych ludi povedalo tolko myslienok, ktore nam hovoria ze bojujte az do konca … alebo to stare zname, ze nikdy nie je neskoro … je to vobec pravda?
Ozaj mame skusat bojovat? Vyskusat vsetky moznosti na zachranu? A nevzdavat sa?

Od coho to zalezi rozhodnutie, ci zahajit boj, alebo to nechat len tak plavat …. a zabudnut ..

Nie je to prave tak, ze prave ak bojujeme o nieco co uz umiera .. alebo dokonca je pomaly ale isto minulostou … tak prave v tom case prichadzeme o nove moznosti? Nove a stastne zazitky? Stracame dalsie prilezitosti?

Odkial vieme ako sa rozhodnut? Kto nam povie? Rozum? Srdce? Boh?

A ved prave v takychto hranicnych chvilach prichadzame na to, ako velmi je to, ten alebo ta … dolezity pre nase bytie …
Smola je, ak si to uvedomime prilis neskoro .. a uz nie je o co bojovat … alebo o koho .. alebo …. Stale je ta moznost?

Ozaj uz nam neostava nic ine, len uzavriet danu kapitolu nasho zivota? … nevracat sa k spomienkam … ktore nas aj tak len nutia pozerat sa na veci, ktore boli sice krasne … ale uz skoncili … a nasledovne trpime este viac … pretoze jed bolesti sa dostava stale do naseho vnutra a koluje … a koluje …

Ale ako zabudnut? … ako sa prebrat z toho zleho sna … alebo skor reality? …..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára