štvrtok, 20. januára 2011

Adel ... 30 .. deti

Niekedy, ked sa zapocuvam do rozhovoru zien v mojom okoli, rozmyslam o tom, ci dnesne zeny vobec chcu mat rodinu …. deti a veci s tym suvisiace …

Vsetky chceme byt krasne, uspesne … nezavisle … mat svoj vlastny zivot …. nikomu sa nechceme spovedat … len si uzivat
Ale ma byt toto nasim zivotnym cielom? … neboli sme stvorene na materstvo? … na to aby sme rozdavali lasku detom … aby sme udrziavali “teplo rodinneho krbu” …
Nuti nas k tomuto spravaniu dnesna spolocnost? Alebo to chceme takto len my, lebo sa bojime ze materstvom stratime svoj vlastny zivot ?

Adela … vystudovala vysoku skolu … ziskala dobru pracu, nasla si uspesneho muza … no zatial nema ziadne deti a je spokojna, teda aspon sa tak tvari. Kedze uz ma cez 30, pomaly, ale isto to zacina byt ziadane, ale ona vraj nie je pripravena. Ale je mozne aby sme na to niekedy boli pripravene? Alebo to len pride a bum … nemame inu moznost, len sa vysporiadat s tym, ze je to tu, a ze v nas rastie maly zazrak 

Ale nie … tak ako Adel, tak aj vacsina zien riesi miesto materstva a pripravy na neho, otazky … co si kupim? kde to kupim? Nekupuj to v obchode … kup si to radsej cez ebay … pay pal je bezbecny … daj si na balik z Ameriky nalepit nalepku - darcek …. bude to bez dane … blabla

Kazdy den sa Adel zaobera otazkou, co vsetko este musi stihnut, alebo kam este chce ist … ale ani sama nevieme kam sa ponahla … pred cim uteka … Niektore zeny naopak panikaria, ked maju 30 a ziadne deti nie su na obzore, ze su stare … ze uz ziadne deti mat nestihnu … a ze ostatnu cely zivot same … ze ich zivot ostane nenaplnenym

Ked mame 20 … chceme si uzivat … len velmi nemame za co … ked mame 25 … este stale si chceme uzivat, uz pomaly, ale isto aj mame za co … a ked mame 30, uz sme si zvykli, ze si uzivame a nechce sa nam toho vzdat …  uz prilis spekulujeme, lebo sme zvyknute na to pohodlie co mame …

pondelok, 17. januára 2011

Adela a On

Niekedy muzom absolutne nerozumiem  … ale to je asi prirodzene, kedze vacsina muzov to iste povie o zenach 
A vobec … ako vznikaju vztahy … ako sa ludia stretnu a daju dokopy … a ako spolu ti dvaja vydrzia az do svojho konca

Lu je velmi mila zena, ale zvlastna … jej otec bol nervak, a to ju poznacilo
Na chlapov je tvrda, neprijemna, ale napriek tomu ju vacsina z nich zboznuje … a toto je pre mna zahada 
Mozno je to prave preto, ze sa snazi spravat ako chlap … s vyhodou ;) a to su zenske zbrane  … keci o tom, ze vnutorna krasa dolezita, su sice fajn, ja im aj verim, ale moja osobna skusenost tvrdi aj to, ze ak je zena len trochu atraktivna pre vacsinu spolocnosti, ma to niekedy aj svoje vyhody ako aj nevyhody
A kedze Lu pracuje v po vacsine v muzskom kolektive, vyhoda je na svete 

Rano kavicka so nejakym sefom … potom cigaretka s dalsim … na komunikatore si popise s dalsim muzskym pokolenim ;) a pohladnenie jej ega je na svete … potom jej zavola muz … a otazka typu : aky film si vcera pozeral? Je na svete … ako je toto mozne … ze o vacsine svojho pracovneho kolektivu vie Adela vsetko … ale o tom co pozeral jej muz netusi …
Zijeme v konzumnej spolocnosti, kde rodina nie je na prvom mieste … kde nas uz pomaly ale isto nezaujima nasa milovana polovicka, ale vsetko ostane … a vsetci ostatni …

Rano vstat … cesta do prace … potom takych idealnych 9 hodin v praci aj s obedom, cesta domov … je 6 hodin a vsetci sme unaveni .. nikto sa nema chut rozpravat, nikto sa nema chut objimat po niekolkych rokoch vztahu, manzelstva …. Vsetci sme radi, ze mame svoj pokoj, svoje miesto doma .. kde nas nikto neotravuje, nic od nas nechce …

A tak po 10tich rokoch manzelstva, sa Adel hrozne zacudovala, ked jej muz povedal, ze ju lubi, dokonca tak velmi akoby sa len prave spoznali … mnoho zien by sa potesilo, ze ake romanticke … Adel sa zatvarila .. ze dakujem … ale ja som uz na vyssom stupni nasho vztahu … a vysvetlila, ze je rada ze ho ma, ze ho respektuje … ale to lubenie uz nie je to co to byvalo …
Pri rozpravani tohto pribehu som len zasmiala , ze ani nevie ake ma stastie .. ze kolko zien tuzi presne po takomto type chlapa

Mozno ten jej chlad v srdci sposobil jej otec … preto si musime davat pozor na to, co budeme odovzdavat svojim detom … a ako …


.......................................................................................


Nie je to nahodou tak, ze potrebujeme citit lasku toho druheho? Dotyky … bozky … pohlady …

Takze Lu, vystudovala vysoku skolu … ma dobru pracu, uspesneho muza … ale ziadne deti , hoci v jej veku by to uz aj bolo ziadane, ale ona na to nie je pripravena. Pride niekedy to obdobie, ked vieme ze sme pripravene na materstvo?
Osobne sa zacinam obavat, ze vacsina z uspesnych zien sa neskutocne hrozi materstva .. a preco? …. Vnimame to ako stratu nasho vlastneho zivota, ktory musime obetovat niekomu inemu … ale nie je nahodou toto nasou ulohou?

piatok, 14. januára 2011

Wake up call

Ked nieco skonci … alebo pride do poslednej fazy svojho bytia … stale mame pocit ze musime skusit vsetko mozne aj nemozne aby sme to zachranili … aby sme si dali este jednu, tu poslednu sancu zachranit danu situaciu … vztah … cokolvek co nam prave krachuje …

Je to spravne? Mnoho filozofov a mudrych ludi povedalo tolko myslienok, ktore nam hovoria ze bojujte az do konca … alebo to stare zname, ze nikdy nie je neskoro … je to vobec pravda?
Ozaj mame skusat bojovat? Vyskusat vsetky moznosti na zachranu? A nevzdavat sa?

Od coho to zalezi rozhodnutie, ci zahajit boj, alebo to nechat len tak plavat …. a zabudnut ..

Nie je to prave tak, ze prave ak bojujeme o nieco co uz umiera .. alebo dokonca je pomaly ale isto minulostou … tak prave v tom case prichadzeme o nove moznosti? Nove a stastne zazitky? Stracame dalsie prilezitosti?

Odkial vieme ako sa rozhodnut? Kto nam povie? Rozum? Srdce? Boh?

A ved prave v takychto hranicnych chvilach prichadzame na to, ako velmi je to, ten alebo ta … dolezity pre nase bytie …
Smola je, ak si to uvedomime prilis neskoro .. a uz nie je o co bojovat … alebo o koho .. alebo …. Stale je ta moznost?

Ozaj uz nam neostava nic ine, len uzavriet danu kapitolu nasho zivota? … nevracat sa k spomienkam … ktore nas aj tak len nutia pozerat sa na veci, ktore boli sice krasne … ale uz skoncili … a nasledovne trpime este viac … pretoze jed bolesti sa dostava stale do naseho vnutra a koluje … a koluje …

Ale ako zabudnut? … ako sa prebrat z toho zleho sna … alebo skor reality? …..

štvrtok, 13. januára 2011

That's All She Wrote

Aj ked pretecie pohar trpezlivost … aj tak sa da preliat …. Tak aby z neho stale vytekalo … je to sialene …

Preco to robime? ….

Zo strachu? …. Ale z akeho strachu … je to cele na hlavu ….

Preco sa bojime? Preco nejdeme za tym co chceme … ale radsej o to prichadzame … a posuvame moznost byt stastny s danou osobou niekomu inemu …

Hoci vsetci mame pravo na to, aby sme boli stastni …

Ved mozno prave ja som nemala byt stastna s osobou, s ktorou som si predstavovala ze prezijem cely zivot … mozno sme si len mali nieco odovzdat … ale preco ?
Preco nemozme ostat spolu az navzdy …
Je mi z toho smutno … ale zas stale trapit nad niekym, koho myslienky a city patria niekomu inemu … a este si za to mozem ja … ze sme si ani nedali poriadnu sancu …
Skoda … nemam chut zit … dychat … byt ….

Tak rada by som sa vymazala zo sveta …


Alebo tak velmi by som s Tebou chcela byt …

Preco sa to neda? … lebo ja? Alebo ty?

Lebo ty si uz nemal chut trpiet … cakat na to, kym sa ja rozkyvem … hoci som sa tolkokrat snazila … stale som to dokazala dokonale pokazit …

A teraz? Teraz uz asi nie je co pokazit … mozno uz len preckat toto obdobie … mozno casom prideme ozaj na to, ze patrime k sebe … mozno si este budeme musiet prejst nejaku tu cestu s niekym inym … aby sme dosli na to, ze jeden bez druheho nemozeme byt … a mozno

a mozno budeme stastni s niekym inym ...

Na teraz som to vzdala … asi nema zmysel bojovat s niekym, kto Ti este nikdy neublizil … a ponuka Ti iba krasne chvile …

Tak bud stastny! Hoci to boli … hoci moje srdce puka pri myslienke ze si stastny s inou …
Je mi uplne jasne ako si trpel ty … ked si vedel ze som s niekym inym … hoci v mojom pripade to bolo o niecom inom … nie o laske … a tom krasnom nepoznanom … ale o strachu, a vlastne ani neviem coho som sa bala navzdy povedat zbohom niekomu … prepac mi to ako mozes …

Verim ze ti je to teraz jedno … nevadi … kazdopadne dakujem ze som mohla byt s tebou … ze som mohla pocitit tvoju lasku …

Bolo to krasne … a budem si to navzdy pamatat …

Pretoze si a vzdy budes pre mna niekto vynimocny, co mi ukazal, ako sa da byt stastny …

Just tell me where, tell me when

I could run for miles and miles … I'd take off and I'd start flying … I could cross land and sea … If you'd just believe me

I should not have hurt you so … I've got no time left to lose

Tell me how to make it right … Tell me now, I'll start tonight

I know I could make it last

I swear to you that if I knew … What I was getting myself into …. I wouldn't answer to my fears …..I'd never leave you standing there

Just look at me

If you'd only see me … I would prove my love for you …
Just tell me where, tell me when
I will have you back again

Stuck Like Glue

Da sa odpustat do nekonecna?


Niekedy mam pocit, ze niekto to naozaj dokaze a niekto odpusti raz a ma dost, a zas niekto neodpusti nikdy
Od coho to zalezi? Od chyby, ktora sa stala? … od velkosti cloveka? 

Netusim … a asi je aj tazke hladat odpoved na toto …  vsetko je asi individualne … tak ako kazdy z nas je jedinecny …

Je uzasne ak niekto dokaze prekonat vsetky prekazky a nasrahy zivota a vydrzat vsetko utrpenie sposobene milovanou osobou, ak citi ze sa to oplati … ale takto sa asi neda fungovat do nekonecna …. Ale to nekonecno skonci vtedy, ak si prave ti dvaja uvedomia, ze patria k sebe …

Alebo nepatria …

streda, 12. januára 2011

Jungle


Moj zivot bol a tiez aj je jeden velky zmatok …

A za vsetko moze laska … :(

Take krasne slovo … este krajsie je nie len o nej hovorit, ci pisat, ale prezivat ju :(

Ako zacina … ako sa prejavuje … a vobec, vsetko co sa tyka dvoch ludi, ktori su bez seba strateni … velmi mi chyba tento pocit :(

Preco ak mame sancu zazit to, tak robime vsetko preto aby sme o tu sancu prisli? … ci uz vedome, alebo nevedome …

Je to nasa hlupost, alebo strach co nas k tomu vedu?
Keby mi to tak niekto dokazal vysvetlit, preco jeden druhemu ublizujeme? …. Preco potom prichadzame o milovanu osobu? Preco radsej nebojujeme, aby sme mohli byt spolu, ale radsej od seba utekame?

Keby sa tak dal vratit cas...
Asi tak rok do zadu, by som povedala, ze nie je vec v mojom zivote, ktoru som urobila a nasledne to lutovala … ale za posledny rok … keby sa tak dal vymazat, to by bola parada … alebo minimalne keby existoval gombik v hlave, ktorym by sa dali iste zalezitosti vymazat, alebo dat … back back … a vymazat … napravit

Zial, takto nas zivot nefunguje a za vsetky ciny musime niest aj nasledky …